Exkurzia v koncentračných táboroch Auschwitz a Birkenau.

Určite nie som jediná ktorú zaujímajú aspoň trošku dejiny a naša história. V utorok 26.6.2018 som mala tú možnosť navštíviť koncentračné v Osvienčime kde počas 2.svetovej vojny vládlo zabíjanie,hlad,mor,pokusy na ľuďoch a mnoho ďalších zverstiev. 

Ukážem ti tu mnoho fotiek z týchto táborov a popíšem ti alebo sa aspoň budem snažiť opísať to čo sa na jednotlivých fotkách bude nachádzať. Niektoré veci alebo priestory sme ani fotiť nemohli tak ti porozprávam čo všetko som tam videla.

Ospravedlňujem za sa kvalitu fotiek ale v tábore sme mohli mať len malú taštičku ktorá tiež musela prejsť kontrolou a myslela som si, že nebudeme môcť fotiť, tak som foťák nechala v autobuse a ako som sa vrátila k našej skupinke tak mi povedali, že fotiť sa môže. :))) Vtedy ma to poriadne nahnevalo! :D 

No ale poďme už k samotnému článku. Začnem základným táborom ktorým sme začali, Auschwitz.

Takže do tábora sme vstúpili cez známu bránu na ktorej sa píše: ,,Práca oslobodzuje.´´ 

Ľudia si mysleli, že do tých táborov idú pracovať. Išli však na svoju smrť.

Netýkalo sa to len židov. Išlo taktiež o postihnutých ľudí,rómov,homosexuálov a to len preto, lebo nespĺňali podmienky ,,pravého človeka.´´

Zastavovali sme sa v jednotlivých blokoch v ktorých nám ukazovali rôzne veci ako napríklad veci, ktoré ostali po chorých a postihnutých ľuďoch. 

Bola toho celá jedna obrovská presklenná stena.

Za každou z týchto vecí stojí jeden život človeka. Len si to predstavte. 

Neskôr som mala tú možnosť nahliadnuť do izby v ktorej bola taktiež jedna z tých obrovských presklenných okien kde boli ľudské vlasy. Presnejšie 2 a pol tony ľudských vlasov. Predtým ako ľudí poslali na smrť ich obrali o všetko, ponížili ich a až potom ich usmrtili plynom. 

Fotku vlasov nemám pretože v tejto časti prehliadky sa nesmelo fotiť.

Na prvej fotke hore môžeš vidieť uniformy väzňov a potom iba pár fotiek ľudí ktorí zomreli v týchto táboroch. 

Tak a tu môžeš vidieť komín krematória, kde ľudí, ktorých ešte predtým zabil plyn odvážali aby ich upálili. Len si predstavte ten obrovský smrad ktorý tam potom bol. V podstate ste vdychovali ukončené životy druhých.

Tam boli ľudia. Dávali ich do pecí.

Po prehliadke sme sa presunuli do vedľajšieho tábora Birkenau ktorý je ešte horší ako ten predchádzajúci. 

 Cez hlavnú bránu viedli koľajnice po ktorých privážali ľudí do tohto tábora.

Presne po týchto. Záber je fotený vo vyhliadkovej veži na ktorú nás sprievodkyňa zobrala. Fotky už sú fotené na fotoaparáte. :) 

Takže ľudia bývali v takýto koňských stajniach či bolo leto alebo zima. V stenách boli otvory takže si predstav aká tam bola zima cez zimu. 

Celý areál tábora bol ohradený takýmito ostnatými drôtmi nie len okolo ale aj vnútri tábora.

Na tomto ľudia spali. Najlepšie bolo spať v strede pretože na vrchu bola najväčšia zima(tam hore môžeš vidieť tú škáru) úplne dole ťa mohli ostatný väzni najľahšie okradnúť a tiež tam bola zima. Na jednej posteli museli byť aj 6 alebo ich tam muselo byť dokonca viac. Áno a ešte...asi sa pýtate kde ľudia chodili na záchod. Zachvíľku si to ukážeme, ale najskôr ti chcem povedať, že keď v noci niekto potreboval na toaletu, nemohol odísť, alebo sa skôr bál. Svoju potrebu vykonal práve na tejto posteli a potom to padalo na všetkých čo spali nižšie. Tak takéto tam boli hygienické podmienky. V jednej takejto stajni muselo žiť približne 500 ľudí. 

No a tu sú spomínané záchody. Jeden záchod malo približne sedem ľudí, čiže každý mal na svoju potrebu možno aj menej ako 8 sekúnd. Keď mal niekto hnačku alebo niečo také a nestíhla, padalo to po zemi a neskôr si to museli za sebou aj čistiť. Doteraz tam bol zvláštny zápach. 

Pohľad z vnútra areálu. 

Pomník kde sme sa aj za tých všetkých čo tam zomreli pomodlili. 

Tu sa nachádzajú ruiny plynových komôr. 

Ešte som sa dozvedela, že popol upálených ľudí sypali do riek,rybníkov a pod. Boli tam také dve menšie jazierka, do ktorých ich tiež sypali. Povedali nám, že by dookola mali byť ešte pozostatky aj nejakých ľudských kostí. Najprv som tam nič nevidela ale prišla som bližšie k jednému miesto a našla som tam túto vec plávajúcu na hladine. Doteraz stále neviem, či je to naozaj ľudská kosť,ale vyzerá to tak. 

Naozaj aspoň raz odporúčam každému tieto miesta navštíviť. Je to silný zážitok. Možno to v budúcnosti budem brať ešte viac vážnejšie ako teraz. Príde mi, že som si to ani poriadne neuvedomovala. Som rada, že som sa tam bola pozrieť. 

Navštívil/a si toto miesto niekedy? 

Ďakujem za tvoju spätnú väzbu. ♡
-Ann♡