Spontánny letný výlet do Košíc ♥

Milujem keď sa veci dejú spontánne. Leto je stále tu, tak by sme si ho mali užiť dokým môžme. 

Predvčerom mi kamarátka napísala: ,,Vieš čo ma napadlo?´´  A o pár minút sme sa po telefóne dohodovali o časoch vlakov smerujúcich do Košíc. Zo začiatku som mala obavy, že sa tam stratíme, alebo, že nás niekto strčí do kufra a unesie. :D Sama len tak s kamarátkou v druhom najväčšom meste Slovenska. Nevedela som si to takto v realite predstaviť.

Nakoniec sme pekne stíhali vlaky a vedeli sme sa v nich v pohode orientovať a kde vystúpiť. :D 

Cestu na hlavné námestie som už tiež pár krát absolvovala takže nebol problém sa tam dostať. ;) :D 

Najprv sme navštívili obchodné centrum Aupark, kde sme si kúpili nejaké blbotiky...

No a potom...

Viete aká veta by vystihovala Košice? Košice sú kúzelné. Naozaj. 

 Cestou z obchodného centra sme objavili už mnou hľadanú ulicu plnú farebných dáždnikov. Nechápala som ale celý ten deň bol taký magický. ♥

 Potom sme dorazili na hlavné námestie. ♥

Dóm Svätej Alžbety

Po tomto krásnom pohľade sme zašli do kaviarne zvanej Mňau kafé, ktorú som spomínala už v minulom článku. ♥ Na tejto kaviarni milujem mačičky, ktoré tam voľne pobehujú a taktiež to, že v cukrárni si ľudia, ktorí nemôžu piť mlieko môžu dať namiesto klasického mlieka sójové. ♥ 

Tento kocúrik sa vola Batman. :D 

Naša ďalšia zastávka bola pri spievajúcej fontáne, kde bola úžasná atmosféra. ♥ 

Košické divadlo: 

No a potom sa udialo čo som vôbec nečakala a tento zážitok si zapamätám na celý život. Jeden mladý (asi) americký chlapec si vytvoril v menšej mise bublifukovú zmes a potom do nej máčal dve palice na ktorých boli šnúrky. Podišiel k Dómu Svätej Alžebty a z jeho palíc začalo stúpať stovky bubliniek. Nie! Boli to tisícky! 

Bolo to proste magické. Predstavte si detské rozžiarené tváre, krásne teplé počasie, nebo nádherne modré, hudba od spievajúcej fontány, veľa úsmevov, žasnúcich ľudí a vôňa leta. Neuveriteľný zážitok! ♥

Podarilo sa mi zachytiť aj takúto vtipnú fotku z ktorej sa nemôžem prestať smiať. :DD 

Po tomto zážitku sme sa s kamarátkou vybrali späť na vlakovú stanicu. Cestou späť sme sa trošku zamotali ale šťastne sme sa z toho dostali s našli sme správny smer cesty. ;) 

Cestou domov, keď som nastupovala do vlaku nevšimla som si, že dvere na vlaku sa začali zatvárať a ja som jednu polovičku svojho tela mala vo vlaku a jednu von. Snažila som sa tie dvere od seba nejako rukami odtlačiť. V hlave som mala miernu paniku, že čo ak ma tie dvere rozpučia. :D Nakoniec ma kontrolórka lístkov vo vlaku ešte ,,zdrbala´´ vetou "či si neviem otvoriť dvere na vlaku"

Ja som jej na to odpovedala, že vlakmi často nejazdím. Chcela som ešte dodať, že nemám tri ruky ale radšej som držala jazyk za zubami. Celou cestou sme sa tomu s kamarátkou smiali. :D :D 

Užívaj si prázdniny a buď spontánna. ♥

Bola si už niekedy v Košiciach?