Zdravím všetkých preživších čo toto čítajú, a všetkých tých ku ktorým sa to dostane. Dlho som tu nebola. A nemyslím len tuto na blogu, ale vo všeobecnosti. Dlho som tu nebola pre seba.
Uvedomila som si, že ja už vlastne nerobím nič pre seba. Skôr robím to, čo musím, alebo to čo odo mňa očakávajú a žiadajú iní. Prečo som taký people-pleaser? Kde zmizla tá stará tvorivá Anna? Anna, ktorá milovala robiť veci po svojom a skúšať nové?
Nebavilo ma písať o veciach, ktoré pre mňa nemali zmysel, alebo ma ničím neinšpirovali. Suché nezmysluplné veci. Chcem veľa vecí zmeniť. Chcem sa sústrediť na to, čo môžem vo svojom živote zmeniť. Stratená v mori iných. Cítili ste sa už tak niekedy? Chcete získať lásku, neustále nad ňou premýšľate, bojíte sa, že veci skazíte ešte skôr než sa udejú, a ono sa to aj stane, pretože svoju pozornosť neupriamujete na nič iné.
Nútila som to. Zabudla som na seba. Dávno som nebola tou, na ktorú som sa pred ním hrala. A ja nedokážem klamať. Preto ten strach. Tak som sa upla na iných a na to, že tu niekto stále bude pre mňa až som zabudla, že ja som tá, ktorá ma v skutočnosti nikdy neopustí. Ty si tá, ktorá ťa nikdy neopustí. Nedovoľ to. Ľúb sa. Nepremýšľaj toľko. Buď spontánna. Raduj sa. Nechávam to všetko tak.
Čo má prísť príde, čo bude chcieť odísť nech odíde. Boh to má vo svojich rukách. Teraz sa objímam. Nechávam Annu, tú jedinečnú Annu aby opäť vyšla navonok. Nebojácne, s Bohom po boku. Vyjdi.
S láskou Anna
Žiadne komentáre